Double Indemnity
(1944) – ukážkový film noir, ktorému nechýba absolútne
nič: inak kladný hrdina uchyľujúci sa k zločinu, vypočítava
femme fatale, zápletka s „dokonalým zločinom“, retrospektíva,
flashbacky, voice-over, skvelo zahratá vedľajšia figúrka
(Robinson), zvrat, ponurá atmosféra (dážď, výrazné tiene
žalúzií), osudový tragický koniec. Dokonalé!
Laura (1944) –
cynická detektívka, ktorej iróniou sršiace dialógy či monológy
by si zaslúžili vytesať do kameňa.
Leave Her to Heaven
(1945) – Na tú dobu farebná noirová rarita.
Premyslený a napínavý scenár, sýte technicolorové farby
a mrazivá Gene Tierney (asi najzlomyseľnejšia femme
fatale v dejinách filmu!).
Detour (1945) –
kráľ medzi B-čkovými titulmi, ktorý predstavil jedného z
najväčších smoliarov strieborného plátna a jednu z najkrajších
fatalistických bodiek v rámci tohto čierno-bieleho univerza.
The Big Sleep
(1946) – veľmi svojská klasika. Takže prečo? Jednou
vetou by sa dalo: lebo božský Bogart, ktorý sa pre rolu Philipa
Marlowa priam narodil. Aj keď Hawks ignoroval viaceré noirové
postupy a vydal sa vlastnou cestou, dá sa tvrdiť, že tri základné
piliere postavil na výbornú, a to štýlových hercov,
vyšperkované dialógy a pravú čiernu atmosféru. Film noir
je najmä o štýle a Hlboký spánok ním priam
prekypuje.
Sorry, Wrong Number
(1948) – efektnejšiu a napínavejšiu flashbackovú
mozaiku som vo filme noir nevidel.
Sunset Blvd. (1950)
– počin zásadný aj mimo noirového teritória (funguje ako
kritika Hollywoodu či film o filme), no z „čiernych“
komponentov jednoznačne vyhráva skvostný voice-over. Štipľavý
a trefný.
In a Lonely Place
(1950) – najlepší noirový kúsok od Nicholasa Raya. Snímke
vládne Bogart, ktorý sa predstavuje v úplne inej polohe, než
ho poznáme. Žiaden ironický klaďas, ktorý je nad vecou a má
vždy eso v rukáve. Jeho Dixon je hrubej, násilníckej povahy a čo
je dôležité: nejednoznačný. Potešil najmä psychologický dôraz
na túto postavu.
The Big Heat (1953)
– noirová cesta pomsty par excellence. Jedna z najnásilnejších
noiroviek: násilie síce nie je zobrazené explicitne, no jeho
následky cíti divák azda rovnako nepríjemne.
Touch of Evil (1958)
– jeden z vrcholov, ktorý nemožno obísť. Alebo, bez Orsona
Wellesa to jednoducho nejde.
Ďalších 5 noirov:
Mildred Pierce, The Woman in the Window, Strangers on a Train,
Pickup on South Street, The Night of the Hunter.
Žádné komentáře:
Okomentovat